A fideszes zsidó a nemzeti érzés nélküli anya és a mediáció
Žid z Fideszu, matka bez národného cítenia a mediácia.
Hádam nikoho neprekvapuje, že aj na Filmszemle v Budapešti sa najväčšej diváckej pozornosti tešia najmä hrané filmy, s návštevnosťou projekcií dokumentárnych filmov, prezentovaných verejnosti v jednotlivých programových blokoch, to bolo zložitejšie. Keďže skladba súťažných dokumentov bola pestrá tematicky aj žánrovo, v blokoch sa pomiešalo zopár ambicióznejších dokumentov nielen s konvenčnými filmovými portrétami, ale aj s vedecko - populárnymi filmami (napríklad z oblasti teoretickej matematiky film Nexus), alebo so školskými, edukatívnymi dokumentami (Panónska púšť, Tatári v Maďarsku), či s prírodopisným filmom (Bozk zelenej múzy IV. - na prach rozdrvený chrobák). Takáto "všehochuť" plnila kinosály pochopiteľne menej, väčšinou tak do jednej tretiny ich kapacity. Ale nie v prípade uvedenia filmu Eszter Hajdúovej Žid z Fideszu, matka bez národného cítenia a mediácia. Na tomto dokumente bolo viac než plno a diskusia po premietaní s autormi a protagonistami filmu posunula nasledujúci program zhruba o hodinu. Čo tak zaujalo divákov?
Film sa začína malou retrospektívou okamihov spred dvadsiatich rokov, montážou archívnych záberov historických chvíľ pádu komunistickej moci v Maďarsku v roku 1989 a následnej eufórie roku 1990. Mihnú sa v nej obrázky demonštrácií, návštevy amerického prezidenta George Busha staršieho a jeho pamätného prejavu, navrátenia názvu Maďarskej republiky bez prídomku ľudová, zábery odchodu sovietskych vojsk, prvých slobodných volieb a podobne. Archívne zábery evokujú všeobecný spoločenský konsenzus počiatku deväťdesiatych rokov: vôľu po slobode, pričom jednota v nádeji na demokratickú budúcnosť krajiny sa zdá byť takmer dokonalá.
Skokom sa ocitneme v roku 2006. Zopár záberov z ulice v montáži naznačí dobovú atmosféru: spoločnosť je rozdelená na dva nezmieriteľné tábory, ľavicu a pravicu1. Mítingy oboch strán, prejavy, emócie, skandovanie, to všetko sa v montáži pripomína len letmo, útržkovite, pričom brutálne nepokoje jesene roku 20062 domácim divákom zrejme pripomínať ani netreba. Nasledujúci titulok filmu uvádza rok 2007 - na okraji niektorej celkom pokojne prebiehajúcej demonštrácie nakrúcajú autori dokumentu malú anketu. Respondenti reagujú na predložený letáčik, v ktorom sa píše: "Prečo politika ničí rodiny, priateľstvá, vzťahy na pracoviskách? Dokážu sa zmeniť tí, ktorí tým prešli?" Väčšina respondentov je skeptická. "Čistú, pramenitú vodu nemôžete zmiešať s hovnom", odpovedá jeden z respondentov. "My sme národní kresťania, tým je povedané všetko", odpovedá iný.
Tvorcovia dokumentu však majú zrejme iný názor, nepochybne v možnosť zmeny ľudských postojov dúfajú. Dokonca sa podujmú prehodnotenie postojov vybraných protagonistov podnietiť. Pomocou profesionálnych mediátorov. A proces mediácie, čo je špeciálny spôsob riešenia konfliktov, v rámci ktorého sa so súhlasom oboch strán spoločného dialógu zúčastní aj tretia, nezúčastnená strana mediátora, urobia filmári podstatnou časťou obsahu svojho filmu. Bližšie nešpecifikovaná mediátorka sa snaží pomôcť ozrejmiť podstatu konfliktu a nájsť riešenie, prijateľné pre obe strany v dvoch konfliktoch filmu. V príbehu prerušeného priateľstva a v príbehu rozdeleného manželstva.
Dvaja Gáborovia
Gábor Székely je generálnym riaditeľom tipovacej spoločnosti Szerencsejáték, vyznáva liberálne hodnoty a hlási sa k svojmu židovskému pôvodu. Aktuálnu maďarskú spoločenskú situáciu s niektorými jej radikálnymi prejavmi, s občasnými prejavmi antisemitizmu pravicového spektra politickej scény (alebo bez jednoznačného dištancovania sa od radikálnych prejavov) sleduje s obavami. Nevie pochopiť a zmieriť sa s tým, že jeho priateľ Gábor Sebes, rovnako židovského pôvodu, ktorý medzi inými začiatkom deväťdesiatych rokov spoluzakladal liberálnu stranu (SZDSZ) je dnes členom a poslancom k pravici sa hlásiaceho FIDESZ-u. Sebes však obhajuje právo na zmenu svojej politickej orientácie, veď ideály doby, keď sa rúcal totalitný režim medzičasom vystriedali nové výzvy a najlepšiu cestu k realizácii aktuálnych spoločenských úloh vidí bývalý liberál práve v konzervatívne ladenej politike. Lenže práve politika zasiahla do priateľstva oboch Gáborov, ochladila ich vzťahy takmer na bod mrazu. Dávnejšie prerušili všetky kontakty. Obaja majú vôľu skúsiť to zmeniť: pred filmovými kamerami, za pomoci mediácie. Ich príbeh sa v polovici filmu nekončí happy endom, ale aspoň si vyjasnili stanoviská, odkryli a vysvetlili sa niektoré hlboké korene obáv a strachu nielen Gábora Székelya, ale aj časti židovskej komunity, na stretnutí ktorej sa v rámci mediácie zúčastní aj Gábor Sebes. Ten opakovane obhajuje svoju na prvý pohľad kurióznu situáciu ("Žid vo FIDESZ-e!"), radikálne prejavy časti pravice však neschvaľuje, ale nie je ochotný ani preceňovať ich význam, generalizovať ich a nechce podliehať iracionálnemu strachu či panike. Obaja Gáborovia urobili prvý krok k prekonaniu priepasti, ktorú medzi nimi vykopala politika, jej predsudky, politikou a jej predstaviteľmi vyrábané a šírené mýty.
Na portáli filmhu o prínose filmu vo svojej recenzii výstižne píše Balázs Dénes: "Máme príležitosť vidieť, ako je svet, stvorený našimi politickými vodcami, našimi ideológmi, ktorí sú odtrhnutí od reality každodenného života, virtuálny. Ako na základe našej pomýlenej viery sa v ňom vždy oddelí dobro od zla, pravda od lži a ako je takýto svet nebezpečný. Ak si osvojíme čiernobiele myslenie, môže to spôsobiť obrovské škody, nielen údajnému nepriateľovi, ale celej spoločnosti. Skreslený obraz sveta veľkej politiky, jej nenávisť prenikne aj do najmenších komunít, zničí rodiny, priateľstvá".3
Tóthovci
V druhej polovici filmu sledujeme pohnuté rodinné osudy Tóthovcov: v roku 2002 sa Zsuzsa odsťahuje od svojho muža Lajosa. Ten sa totiž stáva čoraz náruživejším priaznivcom politiky FIDESZ-u, navštevuje národne orientované mítingy, horuje za "veci Maďarov". K týmto otázkam je Zsuzsa ľahostajná až nedôverčivá. Odmieta nekritické masové nadšenie v prospech lídra strany, otázky národného uvedomenia bagatelizuje, neraz ironizuje. Manželia sa logicky navzájom odcudzujú čoraz viac, pričom ich dvanásťročná dcéra Zsófi inklinuje skôr k otcovi. Raz Lajos svojej žene dokonca povie: "Nie je v tebe žiadne národné cítenie, nie si hodná byť matkou!" Filmári sa s jednotlivými členmi rodiny i s celou rodinou pospolu rozprávajú po šiestich rokoch odlúčeného života, mediátorka sa snaží vyjasniť situáciu. Otec s dcérou, ktorá medzitým dospela, prejavujú záujem, aby sa k nim matka vrátila. Je to po tom všetkom možné? Film na to podobne ako v príbehu - konflikte prvom nedáva jasnú odpoveď. I keď najmä v druhom, rodinnom príbehu by sme istú modelovú podobnosť s bulvárnym televíznym formátom Pošta pre teba možno pripustili, je to rozhodne podobnosť len vonkajšková. Vo filme Žid z Fideszu, matka bez národného cítenia a mediácia sa za zvukov dojemnej hudby neodstraňuje žiadna štúdiová stena ani nič podobné, emócie samozrejme aj v rodinnom konflikte Tóthovcov dostanú svoj priestor, ale nie za každú cenu a nadovšetko. Záujem tvorcov o závažnú spoločenskú tému, ktorá sa dotýka mnohých medziľudských vzťahov v súčasnom Maďarsku (a určite nielen tam, aj v iných krajinách, určite aj na Slovensku), prezentovanú vo filme na príklade dvoch výstižných príbehov je v podstate poctivý, bez prehnaných kalkulácií s jednoduchým pôsobením na primárne city divákov. Naopak, filmu by sa dali vyčítať predovšetkým určité rezervy v tvorivosti, v hľadaní adekvátnych tvorivých postupov stvárnenia relevantnej témy, lebo rezignáciou na takéto ambície žiaľ často nemá ďaleko od skĺznutia k reportážnej popisnosti a k televíznej publicistickosti. K tomu aj Balázs Dénes v citovanej recenzii poznamenáva: "Čo sa týka filmových prostriedkov, detailné zábery sú občas prerušené archívnymi sekvenciami, ale v zásade jednak sledujeme prevažne "hovoriace hlavy". Často ani nie veľmi vhodne použité. Priveľmi priamočiary je ten spôsob, keď sarkazmom a cynizmom brániaca sa Zsuzsa sa odrazu zlomí, a kamera ihneď zaostruje, čo keď budú aj nejaké slzy - dôstojný odstup by tu bol vhodnejší. Zvuk je občas vyslovene mizerný a občas by sa patrilo opraviť aj strih. Napriek týmto chybám je to veľmi dôležitý film..."4
Význam a zmysluplnosť filmu napokon potvrdila aj preplnená kinosála na 40. ročníku Filmszemle v Budapešti.
| A fideszes zsidó a nemzeti érzés nélküli anya és a mediáció | |
| Žid z Fideszu, matka bez národného cítenia a mediácia | |
| Maďarsko, 2008, 72 min | |
| Scenár | Balázs Gát |
| Kamera | Viktor Németh, Péter Faragó, Dániel Szandtner |
| Strih | Balázs Féjja |
| Réžia | Eszter Hajdú |
- Ľavicu predstavujú vládnuci socialisti, sú pri moci po tesnom víťazstve vo voľbách roku 2002, premiérom je Ferenc Gyurcsány. Pravicu predstavuje z volebnej porážky dlhodobo frustrovanú stranu FIDESZ, ktorú vedie bývalý premiér Viktor Orbán.
- Spúšťačom nepokojov na jeseň roku 2006 v Budapešti a čiastočne aj v iných mestách bolo mediálne zverejnenie interného straníckeho referátu maďarského predsedu vlády a predsedu socialistickej strany Ferenca Gyurcsánya, v ktorom priznáva zlyhania a klamstvá vládnucej strany. Protivládna demonštrácia prerástla do závažných nepokojov, 18. septembra najradikálnejšie skupinky zaútočili na Maďarskú televíziu. Pouličné roztržky v masívnom rozsahu sprevádzali aj 50. výročie protikomunistického povstania roku 1956 v októbri roku 2006.
- Balázs Dénes: A fideszes zsidó, a nemzeti érzés nélküli anya és a mediáció. Ránk rontott a politika (<i>Žid z Fideszu, matka bez národného cítenia a mediácia. Opantala nás politika</i>), citované podľa: <a href="http://magyar.film.hu/object.358A8EC5-5DC6-4E85-A1A9-1984A49EB56B.ivy">http://magyar.film.hu/...</a>
- Balázs Dénes: cit. d.