Schabowski's Zettel - die Nacht als die Mauer fiel
Pád berlínskeho múru. Aj vďaka zmätku v Schabowského papieroch...
Možno si aj vy zo svojich školopovinných rokov pred rokom osemdesiatdeväť spomeniete na dilemu dobovej historiografie, ktorá prišla na pretras na niektorej hodine dejepisu: čo rozhoduje o priebehu dejín? Aký podiel na vývoji majú subjekty, významné osobnosti, aký je na druhej strane význam ľudí, más? Otázka i odpoveď boli v tých časoch pochopiteľne motivované marxistickou ideológiou, a tak sa popri uctievaní vodcov, najmä niektorých (geniálny Lenin pravdaže predovšetkým...) nezabúdal obzvlášť zdôrazňovať rozhodujúci význam ľudových más. Priebeh revolúcií v roku 1989 ale dokazuje, že pre dejinné zvraty, pre podobu ich priebehu môže byť dosť dôležitý napríklad aj obyčajný poriadok v papieroch...
Pripomeňme si teraz aspoň heslovite chronológiu demontáže komunistických režimov v strednej Európe. Už vo februári roku 1989 je vládnuca moc nútená rokovať za okrúhlym stolom s opozíciou, reprezentovanou predovšetkým nezávislými odborami Solidarita v Poľsku.
Nasleduje Maďarsko, po vzore Poliakov o demokratickom usporiadaní pomerov so systémom viacerých strán vyberaných v slobodných voľbách rokujú od júna 1989 s komunistami za okrúhlym stolom zástupcovia siedmych opozičných strán. V novembri sa koná prvé slobodné celonárodné referendum, ktoré má zásadný význam pre zmenu režimu. Už v lete otvorené západné hranice Maďarska umožnia exodus tisícok "východných" Nemcov, na jeseň uviaznu ďalšie tisíce emigrantov v Prahe, keď na Honeckerov podnet Československo uzavrie pre občanov NDR svoju hranicu s Maďarskom. Ale to sa už kýve samotný východonemecký režim, v septembri sa aktivizujú skupiny opozície Neues Forum, následne sa konajú prvé demonštrácie, polícia tvrdo zakročí proti nespokojencom v Drážďanoch. Honecker padá, strieda ho Egon Krenz, demonštrácie sa konajú v Lipsku, v Berlíne.
Nové vedenie nestíha držať krok s vývojom udalostí. Tvári sa ústretovo, reformne. Povoľuje odchod svojich občanov cez Československo, hľadá spôsob, ako sa s exodom vysporiadať s čo najmenšími stratami, ako si pred svetom zachovať tvár, ako zachrániť režim. Na pokyn najvyššieho vedenia vypracúva tím vedený vysokým policajným funkcionárom nové podmienky, za ktorých možno z NDR vycestovať. Gerhard Lauter, vedúci pasového odboru ministerstva vnútra podmienky z vlastnej iniciatívy rozširuje aj na bežné turistické cesty a návštevy príbuzných, s možnosťou opätovného návratu do NDR. Politbyro prelomový dokument schvaľuje ešte ten istý deň... Ale to už sme úplne v priebehu dramatického príbehu nemeckého dokumentu z roku 2009 Schabowski's Zettel - die Nacht als die Mauer fiel (Schabowského poznámky - noc, keď padol múr) režijného tandemu v zostave: Marc Brasse a Florian Huber.
Deviaty november
Schválený dokument o podmienkach cestovania z deviateho novembra obsahuje dôležitú klauzulu: zverejniť až po 4. hodine 10. novembra. Dovtedy sa pripravia technické podmienky, očakáva sa totiž enormný nával záujemcov na príslušné pasové úrady. Lenže vývoj ide inou cestou. Dokument sa dostane spolu s inými písomnosťami do rúk Güntera Schabowského, novopečeného hovorcu ústredného výboru, ktorý nie je celkom v obraze, lebo sa nezúčastnil zasadania vrcholného straníckeho orgánu (vo svojej novej funkcii rozdával v tom čase práve interview západným médiám).
Keď sa na podvečernej tlačovej konferencii napokon taliansky novinár opýta aj na nové pravidlá cestovania, nezorientovaný Schabowski hľadá oporu vo svojich papieroch. Nájde ju, ale prehliadne poznámku o embargu zverejnenia, a tak pred ušami, kamerami a mikrofónmi svetových médií oznámi otvorené hranice Nemeckej demokratickej republiky. Na otázku z pléna, odkedy, hovorca zahapká: „Das tritt nach meiner Kenntnis… ist das sofort, unverzüglich.“ V preklade: "Podľa mojich znalostí to platí... je to hneď, okamžite". Svetové média senzačnú správu ihneď rozšíria. Z vysielania západonemeckej televízie sa ju dozvie aj mnoho východoberlínčanov. Na hraničné priechody mesta začínajú prúdiť húfy obyvateľov, pred zaskočenými ochrancami hranice sa odvolávajú na Schabowského slová. Hraničiari však nemajú žiadne inštrukcie, na druhú stranu berlínskeho múra, cez desaťročia nepriepustnú hranicu predbežne nikoho nepúšťajú.
Dôstojník Stasi Harald Jäger je veliteľom hraničného priechodu na Bornholmerstrasse. Na televízori vo vojenskej kantíne zachytil prenos tlačovej konferencie. Najprv nechápe, čo sa deje. Telefonuje nadriadeným, inštrukcie sú nezmenené. Lenže tlak občanov narastá, dožadujú sa voľného prechodu cez hranicu. Bez násilia, ale čoraz dôraznejšie. Napokon ešte pred polnocou, deviateho novembra berie Jäger iniciatívu do vlastných rúk. Opustený svojim vojenským vedením čoraz nepokojnejších berlínčanov púšťa cez hranicu a neskôr i naspäť. Ako hovorí v synchróne vo filme, bol to jeho najsmutnejší aj najšťastnejší deň v živote. V okamihu sa mu zrútil celý dovtedajší život a zároveň dokázal aj on, tak ako tisícky jeho spoluobčanov prechádzajúcich okolo zdvihnutej závory, pocítiť závan voľnosti. Keď sa plukovník vráti po službe domov, oznamuje svojej manželke: "stará, dnes som otvoril hranice na západ..."
Detailná filmová rekonštrukcia a inscenácia
Film Schabowski's Zettel - die Nacht als die Mauer fiel je nemecky precíznou rekonštrukciou udalostí. Jednotliví aktéri: Günter Schabowski, Gerhard Lauter z ministerstva vnútra, plukovník Harald Jäger, ale aj americký televízny reportér Tom Brokaw a mnohí ďalší, ktorí sa v synchrónnych výpovediach vyjadrujú o udalostiach (popri prominentoch napríklad aj stolár Richard Bratfisch so ženou Ritou, jedni z prvých, čo slobodne prešli cez hranicu), majú v rámci rekonštruovaných scén vo filme svoje alter ego spred dvadsiatich rokov, v jednotlivých inscenovaných výjavoch ich hrajú predstavitelia s približnou fyzickou podobnosťou. Hrané pasáže sú premiešané s dobovými dokumentárnymi zábermi, paralelný priebeh deja na udalosti bohatého novembrového dňa predvádzajú tvorcovia neraz súčasne v delenom obraze, v "polyekrane" dvoch či dokonca štyroch obrazov. Priebežne ukazovaný časový údaj a komentár sa podieľajú na filmovom napätí. Je to ešte dokumentárny film? Je rekonštrukcia udalostí opodstatnená? Môže byť premiešaná s dobovými autentickými zábermi?
Na všetky položené otázky si trúfam odpovedať kladne, hoci nepatrím k priaznivcom rekonštrukcie ani inscenácie v dokumente. Lenže tu sa mi javí tento spôsob skutočne opodstatnený, ba vlastne jediný možný, ak majú byť jednotlivosti priebehu deviateho novembra zrozumiteľne tlmočené. Lenže je vôbec takáto "vivisekcia" udalostí dôležitá, potrebná? To už je zložitejšia otázka...
Strhujúci priebeh filmu nám približuje udalosti kľúčového dňa v atraktívnej podobe, čo nás trochu nabáda k opatrnosti: robia to tvorcovia "len" s ohľadom na diváka, v záujme šponovania napätia a stupňovania jeho pozornosti? Alebo to môže mať aj iný, hlbší motív? Nuž, okrem ústretovosti k diváckemu gustu by sa hádam aj našiel hlbší zmysel zvoleného filmového spôsobu: okrem iného si vďaka názornosti zvoleného spôsobu narácie uvedomíme aj to, v akom pokročilom štádiu rozkladu už bol vtedajší režim.
Prezentovaný priebeh udalostí, to je séria improvizácií, omylov, nedorozumení a náhod predstaviteľov moci na konci s dychom. Že niekoľkohodinové predčasné zverejnenie nových pravidiel cestovania nie je podstatné? Nie som si istý. Zbabraná tlačová konferencia spustila totiž do pohybu čosi veľmi dôležité, významné: spontánne konanie obyvateľov túžiacich zažiť konečne slobodu. Spustila konanie ľudí, vďaka ktorému berlínsky múr psychologicky prestal existovať ešte v tej noci, a fyzicky sa začal droliť v priebehu niekoľkých nasledujúcich hodín a dní. A to celkom pokojne, v takmer všeobecnej eufórii. Je chválihodné, že film popri dôkladnej interpretácii priebehu priniesol aj ľudský rozmer udalosti, a to nielen v príbehu stolára a jeho ženy, po rokoch sa prechádzajúcich po západnej časti svojho mesta, ale aj v príbehu veliteľa hraničného prechodu, dôstojníka Stasi, ktorý našiel v sebe v rozhodujúcom okamihu dosť odvahy k slobode a hraničnú závoru na Bornholmestrasse zodvihol.
Ktovie dokedy by múr ešte stál a za akých okolností by padal, keby sa napĺňal pôvodný scenár, hoci prevratný v liberalizácii dovtedajších podmienok cestovania, ale jednak s vôľou o kontrolu a s predstavami o usmerňovaní energie más, s predstavami o dávkovaní slobody. Na hranici, kde ešte nedávno predtým hynuli tí, čo sa smrteľnú čiaru pokúšali prekonať, sa vďaka spontánnemu konaniu ľudí deviateho novembra a v nasledujúcich dňoch podarilo povaliť berlínsky múr bez jedinej obete a bez incidentu hodného zmienky. Film Schabowski's Zettel - die Nacht als die Mauer fiel nám približuje, ako to bolo možné.
| Schabowski's Zettel - die Nacht als die Mauer fiel | |
| Schabowského poznámky - noc, keď padol múr | |
| Nemecko, 2009, 52 min | |
| Kamera | Jan Kerhart |
| Strih | Uli Weinlein |
| Scenár a réžia | Marc Brasse a Florian Huber |