V úvode festivalu sa v priestoroch budovy knižnice Varšavskej univerzity konala dvojdňová vedecká konferencia. Ústrednou témou referátov ako aj panelových diskusií bol pád stredoeurópskych totalitných režimov a jeho obraz v dokumentárnych filmoch národných kinematografií.

Úvodný referát predniesol významný poľský teoretik dokumentárneho filmu Mirosław Przylipiak, pôsobiaci na Pomorskej univerzite v Gdansku. Vo svojom príspevku okrem iného poukázal na mnohé stereotypy a klišé, ktoré sa opakujú v zobrazovaní historických udalostí, i v interpretácii následného spoločenského vývoja. Hovoril tiež o oslabenej emocionálnej účinnosti mnohých typických scén a záberov. Ich opakovaná citácia vo väčšine filmov už ochudobnila ich pôvodný účinok. Przylipiak pripomenul tiež, že sa nakrútilo pomerne málo filmov, v ktorých by bol priestor aj pre interpretáciu udalostí z perspektívy "druhej" strany. V hodnotení spoločenských premien a revolúcií sa vo väčšine dokumentárnych filmov k slovu dostávajú prevažne len víťazi, porazení pomenej, čo však ochudobňuje naše možnosti poznania.

Okrem referátov boli náplňou konferencie tiež panelové diskusie, v ktorých medzinárodná zostava hostí a nielen z oblasti filmového dokumentu, diskutovala o rôznych aspektoch problematiky, pravda, neraz opúšťajúc teritórium dokumentárneho filmu a odvažujúc sa aj do širších, rozľahlých tematických končín spoločensko - politického vývoja od roku 1989. V panelových diskusiách sa vystriedali napríklad česká publicistka a občianska aktivistka Petruška Šustrová, ruský mediálny expert Viktor Kalashnikov, režisérka Maria Zmarz - Koczanowicz, maďarský filozof Béla Mester, producent a režisér Krzysztof Kopczyński a mnohí ďalší.

Je obdivuhodné, že usporiadateľom sa podarilo zabezpečiť vysokú osobnú účasť tvorcov jednotlivých súťažných, ale aj nesúťažných filmov. Prítomní boli nielen domáci dokumentaristi ako Andrzej Titkov, Maria Zmarz - Koczanowicz, Andrzej Fidyk, ale až zo zámoria pricestovali režiséri Jan Novák i Cory Taylor a producent Darin Nellis, z New Yorku James Tusty, z Nemecka Florian Huber, Gábor Zsigmond Papp z Maďarska, Martti Puukko z Fínska.

V porovnaní s inými festivalovými podujatiami je štrnásťdenný priebeh Sztuki dokumentu viac než neobvyklý. Máloktorý zahraničný hosť je pochopiteľne ochotný či schopný venovať jedinému festivalu dva týždne svojho času. Avšak Umenie dokumentu nie je klasický filmový festival, ktorý by bol zameraný na tvorcov, producentov a ich vzájomné stretnutia. Hoci súčasťou podujatia bola i súťažná sekcia hodnotená medzinárodnou porotou, jednak ide skôr o tematickú prehliadku a tak obvyklá časová koncentrácia festivalov nie je nevyhnutná. Práve naopak, popoludňajšie termíny projekcií nepochybne domácemu varšavskému publiku vyhovovali, o čom svedčila vysoká návštevnosť väčšiny predstavení. Kto mal záujem, dokázal vďaka tomu, že program nepriebehal paralelne vo viacerých kinosálách, absolvovať množstvo titulov, teoreticky všetky. Pre tematický festival, s vysokou mierou poznávacieho a edukatívneho prínosu premietaných filmov je to veľmi významné. Vstup na všetky filmové predstavenia bol voľný.