V aktuálnej kondícii sa festival pýši štyrmi súťažami. Do súperenia hudobných dokumentov DocFilmMusic sa dostalo rovných desať celovečerných titulov. Súťaž dokumentárnych filmov vyplnila dvadsiatka diel, pričom polovicu tvorili diela s minutážou do hodiny (nad 30 minút), druhú polovicu dokumenty celovečerné (viac ako hodinové).

Tridsaťdeväť titulov sa zišlo v súťaži krátkometrážnych filmov, z toho dokumentov (do 30 minút) bolo trinásť, zvyšok tvorili krátke hrané filmy a animácie. Poľskú národnú súťaž vyplnilo celkom štyridsaťjeden titulov, vedľa krátkych hraných a animovaných filmov súťažilo tiež dvadsaťdva dokumentov.

Na festivale sa samozrejme premietalo množstvo titulov aj v nesúťažných sekciách: výnimočné dokumenty priniesla retrospektíva tohtoročného laureáta čestného ocenenia Drak drakov ( Smok Smoków ) Bogdana Dziworského, ale i mnohých ďalších špeciálnych nesúťažných sekcií, napríklad V ohnisku: Veľká Británia, Príbehy zo sveta, Zvuky hudby, Laureáti festivalov, Noc videoklipov a ďalších.

V nesúťažnej sekcii Niekde v Európe sa premietal aj slovensko – český dokument Ladislava Kaboša Všetky moje deti a v novej festivalovej sekcii Docs + Science bol v pätici populárno-vedeckých filmov premietaný ďalší slovenský reprezentant, prírodopisný film Vlčie hory Erika Baláža. Inak sa tento rok Krakovský filmový festival zaobišiel celkom bez slovenskej autorskej účasti.

Tradičné krakovské festivalové centrum v kine Kijów funguje naďalej. Vo veľkej sále kina sa konalo slávnostné otvorenie festivalu, na ktorom sa v premiére premietal poľský hudobný celovečerný dokument o Czesławovi Niemenovi Sen o Varšave (Sen o Warszawie) režiséra Krzystofa Magowského.

Vo festivalovom „prime-time“ o 20.00 sa Kijowe premietali tiež niektoré predstavenia zložené z filmov národnej súťaže.

Na scéne veľkej sály odovzdali Krzystof Gierat (riaditeľ festivalu) a Tadeusz Lubelski (predseda programovej rady KFF) čestné ocenenie Drak drakov a samozrejme sa tu tiež v sobotu večer festival zatvoril, keď predtým v zaplnenej sále autori víťazných filmov prevzali z rúk porotcov ocenenia vo všetkých kategóriách.

Aj sýrsko-nemecký dokument Návrat do Homs (Return to Homs), ktorý s nasadením života nakrútil režisér Talal Derki, prináša výnimočné obrazy zápasu s autoritatívnym režimom sýrskeho prezidenta Assada. V autentických záznamoch činnosti dvoch mladých idealistov, Basseta a Ossamu je plasticky vykreslená podstata a súvislosti konfliktu, ktorý väčšinou len povrchne poznáme z denného spravodajstva médií.

Fínsky celovečerný dokument Zamilovaní v záhradách (Garden Lovers) režisérky Virpi Suutari zaujal predovšetkým svojou formálnou vycibrenosťou (najviac sa na nej podieľa kamera, za ktorou stál Heikki Färm) v pohľade na hobby záhradkárov, ktorí v kreovaní svojich vymedzených teritórií nachádzajú neraz adekvátne naplnenie svojich životov.

Poľsko-nemecký koprodukčný dokument Efekt domina (The Domino Effect) režisérskeho dua Elwira Niewiera a Piotr Rosołowski z intímnej blízkosti sleduje život zvláštnej partnerskej dvojice: ministra športu separatistickej abcházskej republiky (odštiepenecké územie Gruzínska uznané Moskvou) a jeho oveľa mladšej manželky, opernej speváčky z Ruska. V záujme zvýšenia medzinárodnej prestíže krajiny iniciuje minister usporiadanie majstrovstiev sveta v hre domina. Ôsme majstrovstvá sa teda konajú v hlavnom meste Abcházie Suchumi...

V súťaži krátkych dokumentov zaujal ešte bolívijsko-španielsky dokument Minerita, v ktorom režisér Raúl de la Fuente prináša dokumentárnu skicu otrasných životných pomerov troch žien z prostredia baníckej kolónie v bolívijských horách. Samostatne žijúce ženy si na živobytie zarábajú pri triedení rudy, či ilegálne fárajú do rizikových štôlní a osobnú bezpečnosť po zotmení si chránia s pomocou kúskov dynamitu, ktoré rozhadzujú do terénu.

Z národnej súťaže poctivým prístupom k téme z nedávnej histórie zaujal film Vzbura (Był bunt), ktorý nakrútila režisérka Małgorzata Kozera. Film sa vracia do obdobia bezprostredne po víťazstve Solidarity v prvých slobodných parlamentných voľbách v Poľsku v júni 1989, keď v očakávaní všeobecnej amnestie vypukla v niektorých väzeniach vzbura. S využitím výpovedí mnohých pamätníkov a s pomocou neraz unikátnych archívnych záberov sa autorke podarilo zostaviť zmysluplnú filmovú štruktúru, ktorá nebola len púhou rekapituláciou dejinných udalostí, ale dokázala ozrejmiť aj zásadné spoločenské procesy v širších súvislostiach.

Na záver ešte niektoré výsledky súťaží, z hľadiska „súperenia“ dokumentov.

Porote medzinárodnej súťaže dokumentárnych filmov predsedal Wojciech Staroń (v roku 2011 získal Zlatý roh za najlepší dokument za film Argentínska lekcia).

Porota cenu Strieborný roh za najlepší stredometrážny dokument prisúdila izraelskému filmu Veríš na lásku? (Do You Believe in Love?) Dana Wassermana. Je to 50 minútový portrét paralyzovanej ženy, ktorá s pomocou najbližšej rodiny prevádzkuje úspešnú sňatkovú kanceláriu. Tova, sama roky žijúca v harmonickom manželstve, pomáha ľuďom rôzneho veku nájsť svoju „druhú polovicu“.