Bernadett & Sanju
Imigrácia a láska v ére internetu. V dokumentárnej telenovele s poetikou reklamy
Na konci prvej dekády nášho storočia je v kultúrnych potrebách ľudí už napohľad mnohé iné a inak, ako to bolo ešte na konci storočia minulého1. Tak prečo sa čudovať aj novým podobám a funkciám dokumentárneho filmu, ktorý sa dosiaľ beztak nikdy nepodarilo jednoznačne definovať? Nemusíme pravda so všetkými novými formami nadšene súhlasiť, ale nevšímať si niektoré aktuálne trendy by nebolo celkom rozumné. Naopak, ich kritické hodnotenie je dobrou príležitosťou pre uvažovanie o adekvátnom mieste filmového dokumentu v súčasnom kultúrnom a mediálnom kontexte, ako aj o niektorých nadčasových atribútoch dokumentárnej kinematografie.
Kontrasty civilizačného posunu, v ktorom sa práve nachádzame, si uvedomíme napríklad aj porovnaním niektorých súťažných dokumentov, premietaných na Filmszemle 2010.
Fata Morgana
Vo filme Fata Morgana režisérky Eszter Cseke sa ocitneme v zastrčenej dedine kdesi v Transylvánii. Žije tu niekoľko starých mládencov, hoci to, že sa chlap neožení, tu platí za prehru. Ale v malebnej horskej dedinke, kde sa ešte stále vedie tradičný tvrdý zápas o živobytie na malých hospodárstvach, jednoducho dievčat vhodných na výdaj niet. Povráva sa, že jedna tu ešte žije, vraj sa volá Elena. Ona je posledná.
Krátky dokument najprv predstaví zopár dedinských starých mládencov okolo tridsiatky a potom tvorcovia v ankete s ostatnými obyvateľmi obce hľadajú Elenu. Tá v dedinke skutočne žije, ale keďže študuje v meste, domov prichádza len občas. V kontakte s moderným svetom mesta si osvojila jeho kultúru a mentalitu, aj Elena rodnú obec v skutočnosti už dávnejšie opustila. Starí mládenci zostávajú naďalej vo svojej rezignácii.
Škoda premárnenej šance na pôsobivý film s hlbším sociologickým prínosom, keďže autorka sa spoľahla takmer len na kurióznosť východiskovej situácie a zotrváva tak pri pomerne povrchnom zápise skutočnosti, ktorý realizuje konvenčnými výrazovými prostriedkami: reportážnou metódou, anketami, výpoveďami respondentov.
Tri páry, tri kultúry, tri filmy
Napriek vlečúcim sa hospodárskym problémom patrí Maďarsko k blahobytnej časti sveta, podieľa sa na západnom civilizačnom napredovaní so všetkými prednosťami ale i sprievodnými problémami. O postavení krajiny svedčí napokon aj prílev imigrantov, ktorí si každoročne zvolia Maďarsko za svoju novú vlasť. V roku 2009 vyhlásilo ministerstvo spravodlivosti a vnútra opäť konkurz na mediálnu kampaň na podporu integrácie imigrantov z cudzích krajín. Konkurz vyhrala produkčná spoločnosť Campfilm so svojim malým seriálom o zmiešaných manželstvách. Tri páry, tri kultúry, tri filmy. Dva z nich sa zúčastnili tohtoročnej súťaže dokumentov Filmszemle.
Zsuzsa & Mubarak
26 minútový film o dvojici, ktorú tvorí Maďarka Zsuzsa a čierny chlapec pôvodom z Ghany Mubarak nakrútila režisérka Anna Kis (spomínali sme ju ako spolurežisérku filmu Lanterna – kam nechodí ani samota).
Film je výstižným (a negatívnym) príkladom uplatnenia aktuálnych populárnych televíznych vzorcov v dokumentárnej tvorbe. Pod vplyvom televíznych zábavných formátov preberá film mnohé z ich realizačných postupov, z „poetiky“, výrazu, účinku. Film Zsuzsa & Mubarak sa zo všetkého najviac podobá na reality show.
Dokument sa začína priateľským klábosením troch priateliek na pikniku na lúke, kde kamošky spolu so Zsuzsou v dialógoch preberajú jednotlivé aspekty partnerského spolužitia ústrednej dvojice. Odpočúvanie a sledovačka pokračujú aj v domácnosti, medzi klábosiace kamarátky o chvíľu prichádza aj Mubarak a diskusia vyústi do miernej hádky.
Kamera ako veľký brat je vždy prítomná aj pri ďalších viac či menej banálnych roztržkách dvojice i pri chvíľkach porozumenia. Z toho vyplývajú hlavne dve veci: znížená citlivosť dvojice k tomu, čo je súkromné a intímne (alebo iným slovom z toho vyplýva exhibicionizmus protagonistov) a zároveň to znamená zmysel dokumentu hľadaný v zázname a zobrazení práve týchto súkromných a intímnych „autentických“ aspektov skutočnosti.
Predpokladom všetkého je pravda súhlas oboch hlavných účinkujúcich ako i niektorých ďalších zúčastnených. Ten tvorcovia získajú, zrejme bez väčších problémov, v meniacich sa postojoch súčasných generácií k otázkam súkromia sa nestretajú s prekážkami, naopak nachádzajú kooperáciu (a pekne sa za to v záverečných titulkoch poďakujú: „ďakujeme, že nám Zsuzsa a Mubarak dovolili nakrúcať v najťažšej etape ich vzájomného vzťahu“).
Tvorcovia sú presvedčení, že schopnosť zaznamenať drobné škriepky zo života dvojice má význam a zmysel, že je to divácky atraktívne (v tomto sa žiaľ zrejme nemýlia) a že to pre dokumentárny film stačí. Na mnohé iné dôležité aspekty tak jednoducho rezignujú. Hoci sme ako diváci vďaka kamere s dvojicou v ich kuchyni i spálni, nedozvieme sa o nich mnohé dôležité veci. Vieme síce, že Mubarak je moslim pochádzajúci z Ghany, že údajne pracuje niekde v cukrárni (nevidíme to, len o tom hovorí), vidíme Zsuzsu pri nejakej kancelárskej práci (zrejme v bankovníctve), ale to je tak zhruba všetko, potom sa z nás stávajú už zase len voyeri pri ich škriepkach a chvíľkach pohody. Záverečné titulky ešte raz sumarizujú: spoznali sa v novembri roku 2008, po piatich mesiacoch známosti mali civilný sobáš. Teraz plánujú moslimskú svadbu.
Bernadett & Sanju
Ten príbeh je akoby opísaný „z červenej knihovny“. Maďarka Bernadett sa od detstva zaujímala o cudzokrajné ázijské kultúry (jej otec pracovne pôsobil nejaký čas v Pakistane). Nadšenie pre Indiu ju neopúšťa ani v dospelosti. Učí sa jazyk hindu, indické tance. V zrelom veku si doktorka Bernadett Marton umiestni inzerát na internetovú zoznamku, kde si partnerov hľadajú indické ženy. Prostredníctvom internetu nadviaže kontakt s Indom, žijúcim a pracujúcim v New Yorku. Komunikujú spolu prostredníctvom protokolu Skype, na desiaty deň Sanju požiada Bernadett o ruku. Po dvoch mesiacoch komunikovania prilieta Ind do Budapešti, na letisku si obaja okamžite padnú do náruče, svadba je na piaty deň. V Indii sa sobáš koná o mesiac neskôr.
Mladomanželia spoločne vycestujú do Ameriky, lenže Bernadett nemá povolenie pracovať, navyše v New Yorku ochorie. Sanju zanechá svoju kariéru a spoločne sa vracajú do Maďarska, kde Ind začína novú kariéru. Každý deň ráno nasadne na bicykel, po budapeštianskom nábreží odšliape do modernej kancelárie. Po práci sa učí po maďarsky. S Bernadett trávi šťastné chvíľky voľna na Balatone, pred televízorom, pri oslave svojich narodenín. Celá rodina je nadšená šťastím dvojice, rodičia i starí rodičia.
Toľko z obsahu filmu. Autorom dokumentu Bernadett & Sanju je Oszkár Viktor Nagy, ktorý na minuloročnom Filmszemle získal v kategórii celovečerných hraných filmov za titul Apaföld cenu zahraničných kritikov (cena Gene Moskowitza). Režisér dobre rozumie vkusu súčasného masového diváka a zručne na obraz súčasnej audiovízie prispôsobuje aj svoje spracovanie dokumentárnej témy. Treba uznať, že spracovanie námetu je nielen o niečo profesionálne zdatnejšie a atraktívnejšie ako v prípade filmu Zsuzsa a Mubarak, ale aj obsažnejšie – hoci ani v tomto prípade sa nedozvieme oveľa viac o sociálnom zázemí protagonistov, o širšom kontexte hrdinov. Netušíme napríklad v akom odbore je Barnadett doktorkou, čím sa zaoberá, čo vlastne v modernej kancelárii robí Sanju. Sledujeme len náznaky sociálneho prostredia, v ktorej sa šťastná dvojica pohybuje, akoby mali tvorcovia obavy, že relevantné spoločenské informácie budú prekážať pôsobeniu romantickej doku love story.
Režisér nič nenecháva na náhodu a uplatňuje svoj talent pri kreovaní podmanivej audiovizuálnej formy titulu. Využíva k tomu celú škálu metód a prostriedkov: reportážne sníma príchod Sanjuho z práce, keď ho príbuzní prekvapia s oslavou jeho narodenín. Reportážne zaznamenáva (alebo šikovne rekonštruuje, napokon, nie je to podstatné) scény ranného vstávania a prípravy do práce i ďalšie činnosti a situácie. V štruktúre diela využíva staré rodinné filmy i rodinné video (zo svadby, z dovolenky, z pobytu v Indii). Nebráni sa ani klasickým výpovediam, „hovoriacim hlavám“ príbuzných – hovorí sestra, matka, starí rodičia. Scénu zo zvítania sa na letisku v plnej miere rekonštruuje – "polopatizmus" retrospektívy divák pochopí aj z čiernobielych záberov sekvencie...
V štruktúre dielka majú svoj význam aj zábery z podmanivých chvíľ manželského šťastia – na palube plachetnice na Balatone, pri púšťaní šarkana... Primiešaná podmanivá hudba, príjemné farebné tóny... a láska ako z románu... Čo si priať viac? Čo možno ešte divákovi, odchovanému na „estetike“ reklamy a telenoviel ponúknuť, kto mu ponúkne viac? A pritom je to všetko navyše také príťažlivé, keďže to nevymyslel nikto od stola, žiaden spisovateľ s fantáziou, ten podmanivý príbeh o láske cez internet napísal život sám!
Áno, film Bernadett & Sanju cieľavedome a zručne pracuje so špecifickými ingredienciami a špecifickými metódami. Výsledok je adekvátny spôsobu, nepochybne bude mať u väčšiny divákov úspech zaručený, hoci tadiaľto cesta dokumentárneho filmu nepochybne nevedie.
Paradox dokumentárnej reklamy
Lenže odhliadnuc od všetkých realizačných cieľov, použitých tvorivých finesov a marketingových trikov producentov sú Bernadett aj Sanju vo svojom šťastí natoľko autentickí a presvedčiví, že to nemôže byť vymyslené, predstierané, zahrané pre úspech filmu. Charizma ich osobností a energia ich vzťahu pôsobí z plátna kina nezávisle od podoby, od reklamnej formy filmu, v ktorom je to všetko zabalené, servírované. Nad rovinou gýču vysiela ten film aj čosi úprimné a čisté, čo spätne pôsobí aj na gýč v tom filme, ktorý sa stáva prijateľný, možno dokonca legitímny. Je to zvláštny paradox, výnimočná situácia, a najväčšiu zásluhu na nej majú protagonisti.
Keď som dvojicu po premiére filmu stretol v pasáži nákupného centra MOM Park, dovolili mi, aby som ich odfotil. Prehodiac s nimi pár viet sa mi potvrdili moje dojmy z filmu. Hádam sa veľmi nemýlim a sympatickej dvojici držím palce, aby ich rozprávkový príbeh pokračoval aj v budúcnosti. Nemusia byť pravda u toho už ambiciózni filmári, nanajvýš stačí, keď si tí dvaja budú nakrúcať svoje home video.
| Bernadett & Sanju | |
| Maďarsko, 2009, 25 min | |
| Kamera | Péter Rudolf Kiss |
| Scenár a réžia | Oszkár Viktor Nagy |
- Menia sa nielen technológie, prebiehajú aj významné sociologické premeny, pred novými výzvami stoja mnohé tradičné hodnoty. Nový význam nadobúdajú aj médiá a kultúra, vzťah ľudí k nim sa tiež zmenil a mení.