Ženy s kravami¹ je celovečerný dokument švédskeho fotografa prírody a dokumentaristu Petra Gerdehaga. Podmanivá severská príroda, vidiecka krajina, usadlosť. O tucet kráv farmy sa stará drobná, invalidná žena Britt. Nedokáže sa vystrieť, pohybuje sa v neustálom predklone. Je to dôsledok dávneho úrazu chrbtice, naučila sa s tým žiť. Britt tiahne už na osemdesiat, no odmieta to zobrať na vedomie, tvrdo pracuje – kŕmi dobytok, vynáša hnoj a predovšetkým každý deň podojí všetky kravy. S tým jej pomáha aj mladšia sestra Ingrid, býva neďaleko v dedine. Ingrid pred niekoľkými rokmi ovdovela, zanechala farmárčenie, na odpočinok nabáda i staršiu sestru, ale celkom márne. Ingridina dcéra žije s rodinou v neďalekom meste, tvrdý farmársky život už pre toto pokolenie nie je príťažlivý a vlastne ani nevyhnutný. Ale pre staršiu zo sestier je farma a jej zvieratá naďalej náplňou a zmyslom života, tak ako voľakedy. Obraz o tom, ako sa na švédskom vidieku žilo zhruba pred polstoročím, pripomínajú vo filme aj podmanivé obrázky amatérskych rodinných záberov. Medzičasom však nezostarli len ich protagonisti, významne sa zmenila aj doba, a tak tradičné "mliečne sestry" do dnešných časov akosi nepasujú nielen pre svoj vysoký vek, ale aj pre čoraz priemyselnejší ráz poľnohospodárskej výroby.

V priebehu dlhšieho časového obdobia (dokument sa nakrúcal viac než tri roky, vo filme sa tak vystriedajú všetky štyri ročné obdobia, aj niekoľkokrát) sleduje kameraman a režisér Peter Gerdehag dnešný život na pomaly pustnúcej farme (chátrajú budovy a strácajú sa ľudské sily, no roboty neubúda - lebo stav dobytka je stále ten istý). S dokumentaristickou dôslednosťou zaznamenáva režisér priebeh fyzického trápenia Britt, peripetie vzájomného vzťahu sestier, chvíle škriepok striedané s okamihmi porozumenia a možno i šťastia. Gerdehag má tiež cit pre vystihnutie pôvabu prírodných scenérií a výjavov. Citlivo pracuje s obrazom, so zvukom, s hudbou. Naozaj pôsobivý film, ale...

Možno, že so svojou observačnou dôslednosťou a s tvorivým odstupom až nezúčastnenosťou to autori trošku prehnali. Verím tomu, že tvorivé pohnútky nakrúcania tohto filmu vychádzali pôvodne z rešpektu a obdivu k nezlomnosti človeka, a že dôsledné zaznamenávanie jeho každodenných zápasov s okolnosťami, predovšetkým so starobou a s úbytkom fyzických síl, malo byť najmä tvorivým holdom vôli človeka naplniť zmyslom život až do samého konca. Lenže balansom na hranici opodstatnenej miery filmového výrazu, založeného na sústavnom pozorovaní, sa ten titul niekedy tak trochu blíži tiež k akejsi „bigbrotherovosti“. Isteže, babky zo švédskeho vidieka sú autentické, autor si ich nevymyslel a nezorganizoval ako v nejakom televíznom kontajneri. Lenže: dôsledná observácia je nielen prostriedkom k výstižným a výpovedným scénam zo života protagonistiek, ale na druhej strane evokuje predsa len aj úvahu o zmysle obsedantného nakrúcania, otázku, či je nepochybná pôsobivosť filmového diela jednak opodstatneným dôvodom takéhoto masívneho, podrobného pozorovania a zaznamenávania. Režisér bol v priebehu dlhého obdobia pri sestrách – nepochybne s ich súhlasom - takmer vždy a všade, a tak mu takmer nič významné neuniklo. Pravda, nie celkom: malú automobilovú nehodu mladšej zo sestier „musel“ evokovať zvukovou inscenáciou – k záberu celku krajiny počujeme rachot búračky... Ale použitý postup ťažko možno kvalifikovať ako nedostatok observačnej metódy, skôr je výrazom iného aktuálneho (a problematického) trendu súčasných dokumentov: fabulácie dokumentárneho obsahu.²

S vysokou nezúčastnenosťou pri snímaní to tiež nemusí byť jednoznačné. Gerdehag sníma totiž aj viaceré chvíle fyzického trápenia invalidnej ženy, nezasahuje a nepretržite nakrúca napríklad aj vtedy, keď krava prevrhne drobnú Britt na chrbát, alebo keď mechanicky dojí zviera a nevšimne si, že mlieko vyteká mimo vedra, či keď vyčerpaním jednoducho zaspí v stajni nad podojeným mliekom. Nemožno pravda kategoricky vynášať paušálne súdy a rozdávať odporúčania o miere zúčastnenosti tvorcov v dianí pred kamerou v dokumente. Len je dobré si uvedomiť, že každá tvorivá metóda, okrem svojho prínosu, okrem možného podielu na pôsobivosti diela, môže tiež vyvolať sprievodné otázky, napríklad úvahy o zdravej miere nezúčastnenosti, ako v tomto prípade. A to práve preto, že sa jedná o dokumentárny film. V hranom filme sa podobné dilemy neriešia.