Návraty Mariana Marzyńského
Nielen o úspešnom dokumentárnom debute Návrat lode, ale aj o súčasnom dokumentárnom filme hovorí Marian Marzyński
Bol predsedom poroty súťaže dokumentov na jubilejnom 50. ročníku Krakovského filmového festivalu. Režisér Marian Marzyński od konca šesťdesiatych rokov žije v zahraničí (najprv pôsobil v Dánsku, potom v USA, žije v Bostone a na Miami Beach) a hoci sa za posledných štyridsať rokov do rodného Poľska vracal takmer pravidelne (a svoje návraty tematizoval i vo viacerých svojich dokumentoch, viď pripojenú výberovú filmografiu a fragmenty zo životopisu), jednak bol tohtoročný návrat do Krakova niečím zvláštny.
Ako pri otvorení jubilejného ročníka z pódia festivalového kina Kijów Marzyński divákom pripomenul, v roku 1964 si na tomto mieste za svoj dokumentaristický debut Návrat lode (Powrót statku, 1963) prevzal hneď dve ceny: Zlatého Lajkonika za najlepší dokument v národnej súťaži, aj Grand Prix v medzinárodnej súťaži, Zlatého wawelského draka. Zdalo by sa, že krajší začiatok profesionálnej dráhy filmára si možno ťažko predstaviť. Zrejme je to tak, a hoci je štart kariéry dôležitý v každej profesii, nielen vo filme, nemenej významné jej aj pokračovanie nastúpenej cesty. Svojou filmovou tvorbou v priebehu štyroch desaťročí (čiastočne v domovskom Poľsku, neskôr aj v exile, prevažne v tvorbe pre americkú verejnoprávnu televíziu PBS, ale aj z poverenia National Geographic či pre televíznu sieť ARTE a iné) a v neposlednom rade aj ďalšími významnými oceneniami (napríklad Emmy za filmy Out of the Shadows, 1986, Messenger to Poland, 1989, Shtetl, 1996) Marzyński potvrdzuje, že dupľovaný festivalový triumf z roku 1964 vôbec nebol náhodný.
Premeny videné z perspektívy návratov
Odvtedy pravda prešlo mnoho času a veľmi veľa sa v živote i vo filme zmenilo. Výrazne sa v najširšom slova zmysle zmenila Marzyńského pôvodná vlasť, Poľsko (od komunizmu ku „karnevalu“ Solidarity, k následnému pádu totality, až po tápanie v slobodných pomeroch) ale zmenil sa nepochybne aj režisérov druhý domov, Amerika. Napokon aj o týchto premenách prinášajú výstižné filmové svedectvá Marzyńského dokumenty. Sú jedinečné nielen pre zasadenie do aktuálnych časových súradníc, do relevantného spoločensko-politického kontextu, ale aj vďaka jedinečnej perspektíve tvorcu: vzhľadom na svoje zakorenenie na dvoch kontinentoch je pri svojich cestách vlastne vždy na odchode a zároveň zakaždým prichádza. Že NÁVRAT môže byť zdrojom originálneho pohľadu, zdrojom intenzívneho prežívania a silných emócií, ale aj hlbokého poznania sa Marzyński presvedčil hneď pri svojom dokumentaristickom debute, keď to všetko videl (a zaznamenal) u protagonistov svojho filmu, u Američanov poľského pôvodu z predvojnovej emigrácie, ktorí sa na palube lode Bathory v roku 1963 prvýkrát vracajú do vlasti. Ale výnimočnosť perspektívy toho, kto SA VRACIA Marzyński prináša a s divákmi vo svojich ďalších filmoch zdieľa neskôr už aj na základe vlastných skúseností. Na základe skúseností emigranta, Poliaka i Američana, ktorý sa vždy vracia, nech ide v ktorúkoľvek stranu.
Premeny dokumentárneho filmu
Špecifické a takpovediac revolučné zmeny zasiahli medzitým samozrejme aj dokumentárny film. Táto kultúrna a tvorivá činnosť, v ktorej vyše štyri desaťročia pôsobí aj Marian Marzyński, je dnes celkom iná ako v začiatkoch jeho kariéry, a to nielen z hľadiska technológie, ale aj v oblasti dramaturgie, foriem a tvarov, v pôsobení na diváka, ale aj v oblasti distribúcie či biznisu a podobne.
So svojou reportérskou rozhlasovou skúsenosťou si vtedy, začiatkom šesťdesiatych rokov Marzyński celkom prirodzene osvojil princípy aktuálneho hnutia cinéma – vérité, úspešne ich využil v prospech svojho tvorivého zámeru (film Návrat lode sa v poľskej dokumentárnej tvorbe považuje za jeden z mála príkladov využitia predmetnej metódy). Ale pre Marzyńského metóda nie nie je len dobovou, módnou záležitosťou. Aj v ďalšej svojej tvorbe neraz kladie respondentom otázky, ktoré sú premyslené, neraz pálčivé, vedie hĺbavé rozhovory, sústreďuje sa na bezprostredný kontakt s ľuďmi bezprostredne zaznamenávaný filmovou kamerou. Je asi zbytočné hľadať na takýto štýl zodpovedajúcu nálepku, v každom prípade ide o osobitý autorský rukopis, ktorý je nepochybne životaschopný dodnes, napriek enormnému rozvoju nových foriem súčasného dokumentárneho filmu. Napokon z úspechov vlastných diel ale aj iných tvorcov, využívajúcich spomínané prostriedky pátrania po pravde zrejme pramenia Marzyńského preferencie niektorých tvorivých aj realizačných metód, ako aj spôsobov produkčného vývoja dokumentu, a viac než skepsa k niektorým iným aktuálnym postupom. Preferencie bezprostredného, nepreparovaného záznamu skutočnosti (čo neznamená, že je nepremyslený) a odpor k písaniu presných scenárov či zložitého a zdĺhavého vývoja dokumentov, napríklad v súčasnom sofistikovanom grantovom systéme. Ako sám režisér hovorí, popri všetkých moderných formách dokumentu je „staromódna“ myšlienka ešte stále najdôležitejšia.
Nielen pod vplyvom spomienok na miesto svojho debutového triumfu, ale nepochybne aj na základe čerstvých dojmov z najnovších filmov, ktoré ako predseda poroty medzinárodnej súťaže dokumentov videl vo festivalovej sekcii, nám režisér Marian Marzyński spontánne a neformálne porozprával niekoľko svojich postrehov na tému premeny dokumentárneho filmu a jeho miesta v rámci súčasného kultúrneho a mediálneho rozvoja. Počúvali sme ho na záverečnom bankete jubilejného Krakovského filmového festivalu.
Malá biografická a titulová rekapitulácia
Marian Marzyński sa narodil v roku 1937 vo Varšave.1 Počas vojny bol najprv so svojou rodinou uväznený vo varšavskom gete, potom sa skrýval pod ochranou katolíckych rodín a neskôr v sirotinci, vedenom kňazmi. Z početného príbuzenstva holocaust prežil len on a jeho matka.
V rokoch 1957 – 1960 bol reportérom Poľského rozhlasu.
V šesťdesiatych rokoch bol tvorcom populárnych televíznych programov Turnaj miest (Turnier miast) a Všetci sme sudcami (Wszyscy jesteśmy sędziami). Programy sa dnes zvyknú označovať za raných predchodcov reality-show.
V rokoch 1964 – 1969 pracoval v Štúdiu dokumentárnych filmov (Wytwórnia Filmów Dokumentalnych).
1963 – film Návrat lode (Powrót statku), 1964 hlavná cena národnej i medzinárodnej súťaži Krakovského filmového festivalu.
1967 – film Byť (Być) – o tréningu cirkusových artistov pred novou sezónou, ocenenia v Krakove a v Oberhausene
V roku 1969 v dôsledku antisemitskej kampane vycestuje Marzyński spolu s rodinou do Dánska. Pracuje pre dánsku televíziu.
V roku 1972 sa stáva pedagógom na Rhode Island School of Design v USA.
V roku 1981 získava víza do Poľska, prvýkrát po dvanástich rokoch sa vracia do vlasti a nakrúca pri tej príležitosti film Návrat do Poľska (Return to Poland). Zaznamenáva v ňom aktuálnu eufóriu z pôsobenia nezávislých odborov Solidarita, mapuje, čo všetko sa v krajine zmenilo od čias emigrácie. Film je však tiež subjektívnym návratom do rokov vojny, na miesta úkrytov, stretnutia s ľuďmi z tých čias.
Z roku 1984 je film Vitajte v Amerike (Welcome to America), sonda do života emigrantov. Životné osudy štvorice mladých Poliakov, hľadajúcich lepší život a šťastie v novej vlasti, v Amerike.
V roku 1987 na objednávku National Geographic nakrúca Marzyński film Hľadanie poľského Gorbačova (Looking for Gorbachev in Poland), zaujímavý portrét partajných elít v ich poslednej fáze moci.
Z roku 1988 je film Nech Boh žehná Amerike a taktiež Poľsku (God Bless America, and Poland Too), ďalší titul o návratoch a spomienkach. Hrdinom filmu je 94 ročný Frank Popiolek, ktorý do USA vycestoval vo veku 15 tich rokov v roku 1911. Premeny Ameriky pred očami poľského emigranta, ktorý sa na sklonku života vracia do svojho rodiska.
V roku 1989 nakrúca vo vlasti pre americkú televíziu priebeh prvých slobodných volieb, vzniká film Posol do Poľska (Messenger to Poland).
V roku 1996 nakrúca Marzyński film Štetl (Shtetl), príbeh historika, ktorý v mestečku Brańsk pátra po osudoch pôvodného židovského obyvateľstva, o jeho tragédii počas rokov vojny.
Z roku 2005 je film Anya (Anya In and Out of Focus), intímna výpoveď o dcére režiséra, zberne nakrúcaná v priebehu 30 rokov. Od raného detstva do dospelosti, manželstva a materstva. Je to nielen rodinná sága, Anya sa stáva pre režiséra sprievodcom po Amerike, v americkom spôsobe života i myslenia.
- Rekapitulácia pripravená na základe textov Moniky Kocbuch k retrospektíve Mariana Marzyńského, v katalógu 6. medzinárodného filmového festivalu Era Nowe Horyzonty Wroclaw 2006