Už po troch záberoch je vidieť, či je niečo „skonštruované“, vsugerované, vnútené, zmanipulované – to je hneď jasné. Filmov, vychádzajúcich z takýchto metód je tak mnoho, že ľudia nielen že prestávajú vnímať falošné tóny, ale v určitom zmysle im začína byť už všetko jedno, myslia si: je to tak, veď hrdina to tak nejako povedal. Polopravdu či „štvrťpravdu“ ukrytú v intonácii hlasu, v reči, v konštrukcii vety diváci čoraz častejšie „zbaštia“. To preto, že televízia prináša obrovské množstvo jednoduchých reportáží, ktoré pracujú spomínanými postupmi, pretože autori nemajú čas na pozorovanie. Prichádzajú so štábom na pľac a za dve hodiny musia mať materiál do vysielania. Vzniká čosi, čo sa podobá na reportáž, sú v tom aj náhodné chvíľky pravdy, ale v skutočnosti je všetko zorganizované a cítime v tom predovšetkým zámer autora. Problém je v tom, že tak veľa ľudí si zvyklo na takúto pochybnú pravdu, na vnuknuté odpovede z nanútených slov, že prestali byť vnímaví na autentické konanie a pravdivé slová, trpezlivo odpozorované a vypočuté. Množstvo tej „náhražky“ je tak veľké, že ju rozpoznajú len vnímaví ľudia, a tých nie je veľa. Dokonca ich je čoraz menej, lebo všeobecne prevláda ľahostajnosť k týmto otázkam.

A mystifikácie v súčasnom dokumente?

Mystifikácia je vlastne výsledkom oslabenia vnímavosti súčasného diváka, nechuti k trpezlivému pozorovaniu a načúvaniu.

Vo svojej ostatnej dokumentárnej tvorbe využívate nové technológie, pred časom ste siahli po digitálnej kamere. Tvorivú metódu však zásadne nemeníte, odkiaľ pramení vaša energia trpezlivo pozorovať a počúvať?

Vychádza z presvedčenia, že nemôžem zmeniť svoju zodpovednosť voči pravde, ktorú mám ukázať. Toto presvedčenie je nezávislé od techniky. Digitálna kamera mi veľmi pomáha, lebo namiesto štyroch minút mám v kazete minút šesťdesiat. Kedysi sme nahrávali štyri minúty, potom sme poprosili hrdinov, aby hovorili o niečom inom, vymenili sme kazetu a vrátili sa k téme. Taký záznam už nemohol byť celkom prirodzený. Prekvapuje, že mnohí dnešní tvorcovia pracujúci s novou technikou zďaleka nevyužívajú jej možnosti. Nechcem byť nespravodlivý, niektorí využívajú. Ale väčšina autorov nedoceňuje tvorivý potenciál novej techniky, dôležitá je len rýchlosť a dôsledkom je povrchnosť. Vravia: vieš, bola to zaujímavá situácia, ale nemohol som tam dlhšie sedieť a čakať...

Okrem iného je dnešný dokument aj tovarom, stáva sa zaujímavým trhovým artiklom. Niektoré celovečerné filmy sa v poslednom období etablovali aj v kinách ako hlavný program, atraktívny pre široké divácke zázemie. Ponúka sa otázka, za akú cenu sa im to darí.

V poľskom dokumente som takúto tendenciu ešte nepostrehol, zo zahraničných filmov treba každý titul posudzovať zvlášť. Ukážkou poctivého záznamu s využitím novej techniky je napríklad film Smrť človeka práce². Technológia umožňuje dlhé zábery, sú tam zaujímavé sekvencie, ale v podstate je to dosť povrchný opis, registrácia udalostí. Vo výsledku to pravda dáva istý obraz o problémoch fyzickej ľudskej práce v technickej epoche sveta.

Dokument môže byť atraktívny napríklad vtedy, ak je jeho téma dramatická. Súvisí s tým však problém, že tvorcovia zámerne vyhľadávajú dramatické námety, sústredia sa na dramatičnosť až si niekedy prispôsobia tému podľa svojich potrieb. Ako napríklad v tom filme o tučniakoch.³ Téma pôvodne asi nebola až tak dramatická, no výsledný film je efektný. Snaha o efektnosť týchto dokumentov spočíva v obave, že inak ten film nekúpi žiadny producent. Režiséri sa medzi sebou bavia o tom, čo všetko by radi nakrútili, ale zároveň sa pýtajú - kto mi to kúpi? A tak sa tvorba neraz musí podriadiť rôznym záujmom a hľadiskám. Netrápi to len filmárov. Videli sme to v programe festivalu aj v tom filme o závodnej dychovke⁴, ktorá ak nebude hrať indickú hudbu, od nového majiteľa huty nedostane angažmán.