"Paríž, kedy sa končí devätnáste storočie a začína sa rodiť moderný vek. Paríž, pre jedných Babylon, pre iných mesto svetla. Mesto, ktoré udáva tón v móde, bontóne i v zábave. Jednoducho byť v Paríži znamená byť pri tom. Samozrejme nie pre každého, pretože i v Paríži treba na to mať. No búrlivý rozvoj všemocnej vedy a techniky sľubuje, že ľudstvo sa čoskoro zbaví biedy, hladu a všetkého utrpenia. A zatiaľ čo pestré farby plagátov lákajú parížanov do šantánov, kabaretov a divadiel, zo zeme sa dvíhajú odvážne a hrdé konštrukcie železa: vyrastá budúci symbol Paríža, veža skonštruovaná inžinierom Eiffelom. Hoci nebo zapĺňajú ešte vehikle ľahšie ako vzduch, už sa blíži deň, keď pán Blériot preletí La Manche a pristane na brehoch Anglie. A odvážni muži na lietajúcich strojoch a hlučných automobiloch ohlásia príchod nového technického veku. Koho si vyberie toto storočie za svojho portrétistu? Kto zachytí sebavedomý vstup ľudstva do jeho Belle Époque?"

Týmito slovami komentára sa začína úvodná časť z dvanásťdielneho seriálu Storočie pred kamerou, ktorá mapuje dejiny svetového dokumentárneho filmu od počiatkov kinematografie na prelome storočí až do šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. V pražskom Krátkom filme a v Československej televízii v Bratislave seriál začiatkom osemdesiatych rokov realizoval a v polovici rokov deväťdesiatych inovoval dramaturg Boris Hochel (v záverečných titulkoch seriálu je uvedený copyright s rokmi 1981 a 1995).

Celý seriál je dôsledne budovaný na ukážkach jednotlivých dokumentárnych filmov, doplnených v rozumnej miere už len vysvetľujúcim, edukatívnym komentárom Borisa Hochela a Jiřího Golda (v prípade nemých filmov ešte ozvučených invenčnou hudbou Svetozára Štúra). Pred divákom sa tak v unikátnych sekvenciách takých filmov ako Nanuk, Moana, Apropos de Nice, Kinooko, Muž s kinoaparátom, Muž z Aranu, Uhoľná tvár či Nočná pošta, ale aj vo vojnových záberoch filmov Za čo sme bojovali či Obyčajný fašizmus, v povojnových dielach Krv zvierat, Mamička to nedovolí, Parížsky máj či Primárky a v mnohých ďalších odkrýva jedinečný, vzrušujúci zápis dvadsiateho storočia, obraz sveta v tvorivej interpretácii stoviek talentovaných dokumentaristov.

Najlepšie je samozrejme spoznávať jednotlivé tituly z dejín dokumentárneho filmu celé, v originálnej dĺžke a kvalite. Nie vždy je to však možné, nie všetky diela sú prístupné, aj keď sa v tom situácia v poslednom období výrazne zmenila k lepšiemu (vďaka niektorým edičným počinom sú dostupné súborné antológie niektorých dokumentaristov i jednotlivé tituly). Ale nielen vtedy je prospešný a osožný cyklus Storočie pred kamerou, keď sú niektoré archívne tituly nedostupné. Seriál je tiež vynikajúcou audiovizuálnou encyklopédiou, uvádzajúcou relevantné úryvky dôležitých filmov z dejín svetového dokumentárneho filmu zostavených v logickom systéme, doplnených zmysluplnými, cennými doplnkovými informáciami. Cyklus prináša ucelený systém, kontext, súvislosti. A v neposlednom rade môže seriál spĺňať aj úlohu ľahšieho prvého kontaktu s archívnymi filmami. Tam, kde by starý dokument v pôvodnej kvalite a stopáži mohol pre svoje dobovo dané atribúty, teda napríklad prípadnú zdĺhavosť, popisnosť, či neúmernú patetickosť súčasného nepripraveného diváka okamžite odradiť, môže byť cyklus Storočie pred kamerou so svojím premysleným výberom ukážok archívnych dokumentov akousi bránou do dejín dokumentu, "prívetivou náručou". Kto tou bránou prejde, má veľké predpoklady k tomu, že sa v ňom prebudí záujem aj o pôvodné archívne dokumenty v originálnej dĺžke a kvalite a vypestuje sa schopnosť pochopiť a osvojiť si jedinečné hodnoty mnohých starých dokumentárnych titulov. Aj keď sú zároveň niekedy možno trochu dlhé a patetické...