Populárny farár na jar roku 1989 poskytol dvom kanadským aktivistom (bývalý politik Michel Clair a novinár Réjean Roy) televízne interview. Podarilo sa im ho v tajnou políciou špehovanom Rumunsku nakrútiť za pomerne dramatických okolností, ako výsledok dobre pripravenej konšpirácie. Po dvadsiatich rokoch sa obaja francúzski Kanaďania, ale aj ich traja vtedajší komplici z Maďarska vracajú na miesta činu – do Temešváru, sledovaní kamerou dokumentu Árpáda Szőcziho. Tvorcovia filmu poskytujú podrobný opis priebehu vtedajších udalostí, využívajú aj hrané rekonštrukcie a obraz dopĺňajú výpoveďami (hovoriacimi hlavami, pravdaže) ďalších aktérov, pamätníkov. Medzi nesporne zaujímavých protagonistov filmu patrí i bývalý dôstojník Securitate Radu Tinu. Že po rokoch bagatelizuje represívne stránky činnosti tajnej polície a že sa zároveň súčasný podnikateľ chvasce jej úspechmi, ani veľmi neprekvapuje.

Detailne, až takpovediac bezo zvyšku sa v dokumente pred divákmi skladá obraz konšpirácie, utajenej realizácie nahrávky. Dozvieme sa napríklad takmer všetko o tom, kto, kedy a ako preniesol cez maďarsko – rumunskú hranicu dve videokamery, ako a kde presne v dome kňaza, prešpikovanom odpočúvacími zariadeniami, prebiehalo nahrávanie rozhovoru (v kostole, bezprostredne susediacom s bytom farára), akými cestami a v ktorých častiach odevu sa napokon podarilo prepašovať kazety s nahrávkami z Rumunska von.

Je nepochybné, že odvysielanie rozhovoru Maďarskou televíziou v lete roku 1989 (po zamietnutí kanadskými televíziami po istom váhaní zaradil rozhovor do svojho vydania - vysielaného 24. júla - zahraničnopolitický magazín Maďarskej televízie Panoráma) malo obrovský aktivačný význam pre značnú časť maďarskej menšiny v Rumunsku. Je však otázne, či sú operačné podrobnosti disidentskej akcie opodstatneným námetom pre dokumentárny film.

Film je celovečerným debutom v exile žijúceho televízneho žurnalistu a dokumentaristu Árpáda Szőcziho, ktorý bol od osemdesiatych rokov činný aj v Maďarskej nadácii ľudských práv v Kanade. Film vznikol v koprodukcii s televíziou Duna a na Filmszemle získal cenu televízie Duna a MMK (Duna -díj).

V spolupráci s televíziou Duna, ale aj v koprodukcii s Maďarskou televíziou vznikol dokument Hitvallók és ügynökök – Az igazság szabaddá tesz benneteket (Vyznávači viery a agenti – pravda vás oslobodí, réžia Katalin Petényi a Barna Kabay). Monumentálna dokumentácia o útlaku a prenasledovaní cirkví v Maďarsku v období od skončenia druhej svetovej vojny až po pád komunizmu prináša vďaka úctyhodnému rešeršnému a realizačnému nasadeniu skúsených tvorcov presvedčivý obraz perzekúcie katolíckeho kléru, ako aj otvorené svedectvo o kolaborácii časti kléru, o spolupráci mnohých hodnostárov s totalitnou mocou a s tajnou políciou v priebehu jednotlivých dekád povojnového vývoja.

Okrem využitia množstva archívneho materiálu filmového, fotografického i písomného sú dôležitou zložkou filmu aj výpovede historika, biskupa a predstaveného kláštora v Panonnhalme. Dr. Asztrik Várszegi sumarizuje a hodnotí polstoročný vývoj maďarskej katolíckej cirkvi a zdôrazňuje nevyhnutnosť vyrovnania sa so svojou minulosťou.

Autorský tandem dokumentu má vo svojej spoločnej filmografii viaceré hrané i dokumentárne filmy, ktoré sú ovenčené mnohými medzinárodnými cenami, napríklad hneď ich prvá autorská spolupráca Vzbura Jóba (Jób lázadása) bola v kategórii zahraničný film v roku 1983 nominovaná na Oscara. Barna Kabay, ktorý pracuje aj ako filmový producent, spoluzakladal v roku 1980 vôbec prvý súkromný, nezávislý produkčný subjekt v Maďarsku Társulás Stúdió a má tiež bohaté skúsenosti z medzinárodných koprodukcií. Že popri autorstve medzinárodne oceňovaných filmov a dokumentov je aj producentom niektorých komédií pochybnej úrovne, ako napríklad „remake-ov“ medzivojnových komédií Rozprávkové auto (Meseautó, aj spolurežisérom), Sukňa a nohavice (Egy szoknya, egy nadrád), či Jeden blázon poblázni mnohých (Egy bolod százat csinál) v konečnom dôsledku nijako nevplýva na význam a historicko-poznávací prínos a spoločensko-katarzný význam dokumentu Vyznávači viery a agenti... Na Filmszemle sme videli jeho 93 minútovú verziu, v podobe ôsmich 25 minútových častí je určený pre televízne vysielanie.