„Mnohí vravia, že film umrel. My vravíme, nech teda žije film!“ Aj táto parafráza známeho kráľovského bonmotu zaznela v otváracom prejave 41. ročníka národnej filmovej prehliadky Filmszemle, ktorá sa opäť po roku konala v Budapešti.

Zdá sa, že pre maďarskú kultúrnu identitu je film stále dôležitý. Hoci sa od istého času v krajine šetrí kde sa len dá, nakrúcať sa neprestalo a slušná štátna podpora udržiava národnú kinematografiu naďalej v plynulom chode.

Kto šetrí, má za troch tento rok na Filmszemle možno platilo v organizácii podujatia a podpísalo sa trochu na jeho účelnom priebehu (odpadli napríklad niektoré štedré sprievodné spoločenské podujatia), ale výraznejšie nie vo výrobe filmov.

Veď stačí sa len pozrieť na počty titulov: na tohtoročnú národnú filmovú prehliadku Filmszemle sa prihlásilo 169 dokumentárnych a 35 populárno-vedeckých filmov. Sú to úctyhodné čísla, porovnateľné s minuloročnou produkciou, nejaké zvláštne šetrenie nesignalizujú. Zaujímavé sú aj čísla o financovaní filmovej výroby. Filmová nadácia, ktorú po zmene režimu založili a dodnes spravujú filmári a ktorá na tvorbu prideľuje a rozdeľuje peniaze získané predovšetkým zo štátneho rozpočtu (teda z peňazí daňových poplatníkov) je najvýznamnejším finančným zdrojom väčšiny maďarských filmov. Magyar mozgókép közalapítvány (Maďarská nadácia pre pohyblivý obraz) sa v minulom roku na financovaní nízkorozpočtových hraných filmov podieľala 39 percentami, pri hraných filmoch s priemerným rozpočtom to bolo 25 percent.