Z Krakova mediálne: obrazom a zvukom
Krakovský filmový festival v pohyblivých obrázkoch
Dnes to samozrejme bez médií nejde nikde, tobôž na jednom z najstarších krátkometrážnych filmových festivalov v Európe. Možno by som sa aj mohol tešiť zo svojej výlučnosti, keďže som bol vo farbách DOKO (opäť) jediným akreditovaným novinárom zo Slovenska. Lenže tu niet miesta na pýchu, je to trošku zložitejšie a smutnejšie. Akoby v súlade s našou tradíciou kultúrneho „izolacionizmu“ sa neveľmi zaujímame, čo sa deje za našimi humnami. Áno, občas sa do Krakova dostane aj nejaký slovenský film, aj do súťaže (vlani okrem Kerekesovej animovaných Kameňov aj Vojtekov krátky dokument Z kola von: čo je za tým?), či aspoň nesúťažne. Minulý rok bol v medzinárodnej porote dokumentárnych filmov aj režisér Dušan Hudec. Lenže filmári - dokumentaristi do Krakova necestujú. Ani študenti. Oplatilo by sa, je to pre nás najbližší festival s naozaj reprezentatívnym prehľadom toho, čo sa deje v dokumente. Isteže, Jihlava je geograficky bližšie, lenže jej profil je jednak trošku špecifický. Napokon, kto by stihol Jihlavu i Krakov, môže si byť takmer istý, že jeho prehľad bude (skoro) komplexný.
Aj bez slovenských dokumentaristov a žurnalistov sa to na festivale v Krakove hemží fotografmi, ale aj kameramanmi. Dennodenne fotia a nakrúcajú reportéri lokálnych i celoštátnych médií, denníkov, časopisov, televízií. Každý deň večer sa účastníkom premietla krátka Festivalová kronika, s udalosťami predchádzajúceho dňa. Obzvlášť hustý les fotografov bol pochopiteľne najmä na niektorých udalostiach – na otvorení, na zakončení, pri odovzdávaní cien. A samozrejme tiež pri odovzdávaní špeciálneho ocenenia – Draka drakov Helene Třeštíkovej. Ale jedného fotografa som stretával aj všade tam, kde sa väčšina ostatných reportérov nehrnula, na udalostiach, ktoré zo spoločenského hľadiska nepatrili možno k najvyššiemu rangu. Všimol som si ho pri neúnavnom cvakaní na všemožných akciách už minulý rok. A dostal sa tak nie raz aj do záberov minuloročnej videoimpresie. Vo videu z festivalu sa mihne pochopiteľne aj tento rok.
Obrazom a zvukom z Krakovského filmového festivalu
Ten pracovitý fotograf sa volá Tomasz Korczyński. Je to sympaťák, navzájom sme sa nielen nafotili a nakrútili, vymenili sme si aj vizitky. Kolegu som nasnímal napríklad aj na rokovaní Fóra dokumentaristov Združenia poľských filmárov (Stowarzyszenie Filmówcow Polskich). Nakrútil som, ako sa dvojica fotoreprotérov práve vrhá na svoju "obeť" - na mňa... Toľko z reportérskej reciprocity, Korczyński je na mojom zábere (vo videofilme nižšie) ten fotograf vpravo.
Tomasz fotí pre organizátorov, niektoré jeho obrázky (výber z obrovského množstva snímkov) sú na webovej stránke festivalu. Aj tento článok ilustrujem fotkami, ktoré som odtiaľ stiahol a na ktorých ma kolega zachytil pri fotografovaní či nakrúcaní s malou kamerkou.
Apropo – nakrúcanie! Ponúkam teraz do pozornosti svoje krátke video, čosi ako reportáž – impresiu z 52. ročníka Krakovského filmového festivalu. Nakrúcanie pritom nebolo hlavným zmyslom mojej návštevy festivalu, sústredil som sa predovšetkým na sledovanie filmov, snažil som sa vidieť všetky dokumenty v súťaži. Ale nakrúcanie je so súčasnou technológiou už pomerne jednoduché a atmosféra festivalu často tak podnetná, že mi to jednoducho nedá občas vytiahnuť malú kamerku z ruksaku a urobiť záber. Napríklad vtedy, keď režisérka Helena Třeštíková preberá ocenenie Drak drakov a peknou poľštinou ďakuje za poctu... Ale aj mnoho iným momentov, okamihov, gest a tvárí. Veď na Krakovskom filmovom festivale sa furt niečo deje!
S veľkou radosťou som materiál práve zostrihal, má to necelých štrnásť minút. Budem rád, ak si to pozriete.
Autorom fotografií v tomto článku je Tomasz Korczyński.