Kto prechádzal v sobotu 2. júna popoludní cez krakovský Rynek Główny, chvíľu možno ani nevedel, kam pozrieť skôr, čomu venovať pozornosť (či pred čím unikať...). Okrem obvyklých davov turistov, brázdiacich v týchto časoch obrovské námestie, sa ľudia v hojnej miere práve zhlukujú aj pri radničnej veži, na malej, ale hlučnej demonštrácii proti zámerom úradníkov radnice: do tónov dvoch gitarových virtuózov sa miešajú megafónom zosilnené plamenné apely rečníka, vyzývajúceho na podpis petície proti zavedeniu licencií pre pouličných umelcov mesta. Opodiaľ, na oficiálnom pódiu pri Sukienniciach sa v tom čase striedajú speváci, ktorí doprevádzaní stredne veľkým orchestrom interpretujú šansóny krakovského Festivalu francúzskych pesničiek. Na druhej strane Sukienníc, rovno pod pomníkom Mickiewicza je tiež rušno, až by sa hodilo napísať, že husto. V nepovolenej demonštrácii sa okolo pomníka zhromaždili mladí ľudia, preferujúci legálne užívanie marihuany. Bedlivo sledovaní sú jednotkami polície a mestských strážnikov, ich enormné nasadenie budí zrejme rešpekt, lebo po výzve sa zhromaždenie rozchádza. Zopár jedincov policajti legitimujú, zapisujú si ich údaje, oba tábory sa tiež navzájom hojne fotografujú a filmujú, ale všetko prebieha napokon v pomerne družnej atmosfére, ani priateľské úsmevy na oboch stranách barikády nie sú výnimkou.

Ale to ešte nie je z atrakcií mesta všetko. V sobotu večer pritiahnu davy záujemcov tiež obrovské nafukovacie makety drakov, vznášajúce sa nad Vislou, či plaviace sa na jej vlnách – všetko sprevádzané pôsobivou ilumináciou a s efektným akustickým podfarbením, korunované ešte impozantným ohňostrojom. To je večerná exhibícia tradičného festivalu drakov (Parada Smoków), ktorého hlavný bod dvojdňového programu - fascinujúci dračí sprievod – doslova obsadí celý Rynek v nedeľu napoludnie.

Sedem dní na desiatkach projekcií v pol tucte kinosál, viac než tucet sprievodných podujatí, no predovšetkým stovky titulov filmov a tisícky premietaných minút. To je v kocke Krakovský filmový festival. V tradičnom termíne na prelome mája a júna (28.5 – 3.6) sa konal už 52. ročník jedného z najstarších európskych krátkometrážnych festivalov.

Riport o krakovskom podujatí neprinášame na stránkach DOKO po prvýkrát (pozri tiež články o ročníkoch 2009, 2010 a 2011). A hoci sa v podobe podujatia pestujú aj viaceré z minulosti overené formy a niektoré rituály, nemožno tvrdiť, žeby festival nejako ustrnul v starých konvenciách či klišé. Naopak, každoročne prekvapuje sviežim dojmom a dynamickým výrazom. Už druhý rok napríklad aj vďaka progresívnemu grafickému dizajnu, ktorý sa opäť zaslúžil o jedinečnú vizuálnu komunikáciu podujatia, neprehliadnuteľnú aj v rušnom živote mesta na prelome jarných mesiacov.

V súlade s týmto grafickým konceptom je riešený nielen výtvarný šat festivalového centra kina Kijów na Aleji Krasińského, plagátová či vlajková výzdoba v uliciach centra a na Rynku, ale napríklad aj layout katalógu a ďalších sprievodných tlačovín, či zvučka každodenných televíznych reportáží. Podobne ako minulý rok, i tentokrát poslúžili tvorcom konceptu charakteristické výjavy požičané z jednotlivých filmov festivalu, a to nielen súťažných.

Väčšina nesúťažných podujatí festivalu sa odohrávala v kinách, situovaných v centre mesta: v Kine Mikro, v Kine pod Baranami, v kine Agrafka, v letnom Kine pod Wawelem, či v sále „Pod Kruki“ Medzinárodného centra kultúry, ale aj inde.

Veľká sála kina Kijów bola vyhradená predovšetkým súťažnému programu. Tu sa spravidla v piatich denných blokoch projekcií premietali tituly všetkých súťažných kategórií. A jednotlivé súťažné, no i niektoré nesúťažné tituly bolo možné priebežne či dodatočne pozrieť aj na monitore niektorého z počítačov v Industry Zone. V porovnaní s niektorými inými festivalmi tu tlačenica nebola, nejaký box bol vždy voľný...

Vo veľkej sále Kijowa sa na otvorení festivalu premietal nesúťažný celovečerný hudobný dokument Kevina Macdonalda Marley, o živote legendárnej postavy hudby reggae. Tu sa v strede týždňa konala i slávnostná premiéra najnovšieho celovečerného dokumentu predsedu medzinárodnej poroty dokumentov Jaceka Bławuta Wirtualna wojna (Virtuálna vojna). A na pódiu veľkej sály prevzala čestnú cenu Draka drakov (Smok Smoków) ako vôbec prvá žena česká dokumentaristka Helena Třeštíková. Ocitla sa tak v spoločnosti - dosiaľ výlučne mužskej - predchádzajúcich laureátov ocenených za prínos svetovej kinematografii, ktorú tvoria osobnosti ako napríklad Jan Lenica, Raymond Depardon, Jan Švankmajer, Werner Herzog, Albert Maysles, Jurij Norstein, Kazimierz Karabasz, Raoul Servais, Allan King či Jonas Mekas. Po ceremónii sa premietol hádam najznámejší a dosiaľ najúspešnejší Třeštíkovej celovečerný dokument René.